lucusruzicka

Moja myseľ Zvláštny deň dnes prebehol. Pribudol ku kôpke rokov pominutých. Človek sa učí každým dňom, ale aj tak zomrie a bude patriť k tým zomrelým. Je zvláštne pozorovať ľudí, nielen ako sa rodia, rastú a umierajú, ale ako sa menia, ako sa ich myseľ mení, ich reč, výstup, ich vedomie, ich charakter, ale hlavne to, ako rozmýšľajú. Dnešný deň bol aj tak zvláštny. Je zvláštne, ako ukončila ročník Felcity; Dúfam, ze nemám na niečom pocit viny; A ako zmaturovala Rory. Cítim niečo zlváštne. Vonku je chladno a ja sa trasiem. Dúfam, že sa neozýva moje svedomie. Ja si myslím, že len dozrievam. Bojím sa osemnástky. Bojím sa, že budem sama. Tlačia sa mi slzy do očí. A dúfam, že nebudem ako moja mama. Čo bude po škole. Čo sa stane s mojimi snami. Všetci budú hore, len ja dole. Prečo sa trápim s nimi. Človek, keď chce; A čo s láskou, nenaplnenou, či vysnívanou? Dosiahne, čo chce. Nájdem ho a budem tou pravou. Zimomriavky mi lezú pochrbte a studený vánok fúka. A v rádiu mi pekná pesnička hrá chvíľami, životom. Ja sa aj tak stále zamýšľam. Naozaj to bol deň zvláštny !